(HERB KEINON pre denník The Jerusalem Post, July 21, 2025 https://www.jpost.com/middle-east/article-861779 )
Gaza je v centre mediálnej pozornosti, pretože predstavuje silný symbol a politicky nabitú tému. Sýria je naopak vnímaná ako krajina v troskách, ktorú už nikto nerieši – a nikto za ňu nezdvíha hlas.
Boje, ktoré vypukli 11. júla na juhu Sýrie medzi beduínskymi kmeňmi, sýrskou armádou a miestnymi Drúzmi, sa začali po napadnutí drúzskeho obchodníka členom beduínskeho kmeňa.
Násilie sa rýchlo vystupňovalo. Už 13. júla prebiehali ťažké boje v a okolo Suvajdy, kde žije silná drúzska komunita. Svedectvá preživších z nasledujúcich dní hovoria o nevýslovnej brutalite. Objavili sa aj fotografie, na ktorých sýrskí vojaci ponižujú Drúzov tak, že im holia fúzy – čo v tejto komunite znamená hlbokú potupu. Napriek tomu sa o tom svet sotva zmienil.
Prvý článok v tlačenom vydaní The New York Times (NYT), ktorý sa dotkol tejto témy, vyšiel až vo štvrtok 17. júla – a aj ten sa nezaoberal priamo masakrom v Suvajde, ale informoval o „smrtiacich izraelských náletoch“ na Damask.
Na druhý deň NYT síce publikoval článok s titulkom „Boj zanechal v sýrskom meste závoj smrti“, ktorý sa konečne venoval Suvajde, ale aj tak to bolo výnimočné.
Výrečné je, že za desať dní od vypuknutia bojov – ktoré si podľa Sýrskej observatória pre ľudské práva so sídlom v Británii vyžiadali viac ako 1 200 obetí – venoval NYT viac titulných stránok spravodajstvu z Gazy a Izraela než z Suvajdy a Sýrie.
Na titulke sa objavili dva články o izraelskej vojenskej činnosti v Gaze a jeden článok o snahe študentov v Cheltenhame (pri Philadelphii) vyškrtnúť meno premiéra Netanjahua z školskej siene slávy.
Za rovnaký čas publikoval NYT iba dve titulné správy o Sýrii – jedna sa opäť venovala izraelskému útoku na Damask. Tretí článok bol o objavení masových hrobov pri Damasku, kde Asadov režim pochovával odporcov počas občianskej vojny.
A v dobe, keď majú obrazy väčšiu váhu než slová, NYT nezverejnil ani jednu fotografiu zo Sýrie. Zato Gaze venoval dve veľké fotografie – jednu s obyvateľmi Gazy na pláži s popisom, že Izrael im zakazuje vstup do mora, a druhú so smútiacimi palestínskymi ženami pri nemocnici al-Šifa.
Hlavnou správou denníka NYT v ten istý pondelok bol článok s titulkom „Izraelci strieľali na desiatky ľudí, ktorí sa pokúšali získať pomoc v Gaze“ – založený predovšetkým na údajoch poskytnutých Hamasom. Izrael tvrdí, že tieto čísla sú hrubo nadsadené, no v reálnom čase ich prakticky nevyvracia.
V ten deň pritom Sýrska observatórium hlásilo 205 mŕtvych v Sýrii – viac, než uvádzali správy o Gaze. Napriek tomu titulky NYT opäť patrili Gaze.
Treba pritom dodať, že NYT je práve to médium, ktoré sa ešte Sýrii venuje viac než väčšina ostatných médií, ľudskoprávnych organizácií, či dokonca OSN alebo zahraničných ministerstiev.
Tento nepomer však nie je nič nové. Je pravidelný a predvídateľný. Téma Izrael–Gaza dominuje globálnej diskusii. Boje v Sýrii – pokiaľ sa do nich nezapojí Izrael – sotva vyvolajú záujem.
Prečo?
Prvou odpoveďou je zaujatosť. Dvojaký meter. Izrael je hodnotený podľa prísnejších štandardov, čo súvisí aj s antisemitizmom.
To však nie je celý príbeh. Nejde len o ideológiu, ale aj o mediálnu ekonomiku (vysokú čítanosť), silu obrazu, jednoduché príbehy, lobing a geopolitické priority. Gaza zapadá do všetkých kategórií, ktoré z nej robia mediálnu senzáciu. Suvajda takmer do žiadnej.
Základným rozdielom je prístup. Gaza je len pár kilometrov od izraelských tlačových centier. Reportéri môžu podávať správy priamo z Tel Avivu alebo Jeruzalema, majú k dispozícii miestnych spolupracovníkov, videá aj fotky v reálnom čase. OSN, neziskovky aj hovorcovia Hamasu (pod rúškom tzv. „ministerstva zdravotníctva Gazy“) zásobujú novinárov nepretržitým tokom dát, snímok a vyjadrení.
Suvajda? Odľahlá, nebezpečná, pod tvrdou kontrolou režimu. Viac ako 700 novinárov zahynulo pri pokrývaní sýrskej vojny. Na vstup do Sýrie je potrebné osobitné povolenie, víza, bezpečnostná previerka. Nelegálny vstup cez Turecko či Jordánsko sa trestá. Poistenie novinárov je extrémne drahé. Výpadky elektriny a internetu znemožňujú prácu a miestne zdroje sú ojedinelé.
Príbeh Gazy zároveň sedí na obľúbený rámec: okupant verzus okupovaný, silný proti slabému, jadrová veľmoc verzus chudobné územie. Príbeh Dávida proti Goliášovi. Jednoduchý, silne emotívny, ľahko predajný.
Suvajda? Zložitá. Beduínske milície, provládne jednotky, drúzski obrancovia. Žiadny jasný vinník, žiadna jednoznačná obeť. Príliš zložitý, príliš miestny, príliš „iný“ – ťažko sa vysvetľuje, ľahko sa ignoruje.
Navyše – vždy, keď sa v konflikte objaví Izrael, pokrytie sa zosilní. Staré príslovie „Jews are news“ stále platí. NYT sa masakru v Suvajde začal venovať až vtedy, keď Izrael zaútočil na sýrske ciele.
Sýria je dnes vnímaná ako bezmocná a rozvrátená krajina – štát, ktorý skolaboval do chaosu. Ak tam zahynie niekoľko stoviek ľudí denne, je to tragédia – ale nie prekvapenie. Svet si na túto hrôzu zvykol.
Naopak, pro-palestínske hnutia sú výborne organizované, finančne podporované (napr. Katarom) a globálne rozšírené – na univerzitách, v médiách, v ľudskoprávnych organizáciách, medzi influencermi. Tým vytvárajú neustály tlak a dojem, že Gaza je „svetová priorita“. Médiá prirodzene sledujú témy, ktoré rezonujú u ich publika.
Drúzovia takúto infraštruktúru nemajú. Nemajú ani ropných sponzorov, ani sieť lobistov či podporovateľov. Preto celý mediálny a občiansky ekosystém – od novinárov cez akademikov po aktivistov – túto komunitu prehliada. Ich utrpenie je skutočné, ale len málokto ho pripomína.
A potom sú tu organizácie ako Human Rights Watch či Amnesty International. O Izraeli vydávajú vyhlásenia pravidelne – často na základe údajov od zaujatých zdrojov. O Suvajde – nič. 10. júla HRW kritizovala USA za sankcie voči antisemitskej osobitnej spravodajkyni OSN pre Palestínu. O masakri v Suvajde nepadlo ani slovo. Amnesty 15. júla útočila na EÚ za to, že nezrušila asociačnú dohodu s Izraelom – ale Sýria opäť nikoho nezaujímala.
Zhrnuté: Gaza má pozornosť, lebo je nabitá symbolmi a politikou. Sýria je „odpísaná“.
Aj OSN túto nerovnováhu posilňuje. Gaza je pravidelným bodom na rokovaniach Bezpečnostnej rady OSN. Suvajda sa dočkala len jedného mimoriadneho zasadnutia – 17. júla – a potom opäť zmizla z agendy. Agentúry ako OCHA (United Nations Office for the Coordination of Humanitarian Affairs), UNRWA (United Nations Relief and Works Agency for Palestine Refugees in the Near East) či WHO (World Health Organization) vydávajú pravidelné správy o Gaze. O Sýrii? Ticho. Médiá nasledujú dáta – ak z Suvajdy vychádza len minimum informácií, príbeh nezarezonuje.
Tento problém však nie je len o tom, čo médiá pokrývajú – ale o tom, čo si svet vôbec želá vidieť. A čo radšej ignoruje.
Životy stratené v Suvajde síce nevzbudia titulky, hashtagy ani výzvy na protesty – ale to neznamená, že na nich nezáleží.
Gaza dominuje svetovej diskusii nielen preto, čo sa tam deje – ale preto, že okolo nej vznikla silná mediálna a aktivistická infraštruktúra. Sýria, rozbitá a zložitá, jednoducho nemá šancu.
A tak – kým svet debatuje o každom izraelskom kroku a pitvá každý letecký úder v Gaze – len pár kilometrov za hranicami prebieha tichý masaker. Nie preto, že by bol menej brutálny. Ale preto, že sa naň takmer nikto nedíva.
Aj táto tichosť rozpráva príliš hlasný príbeh.
