Bret Stephens pre denník The New York Times
22. júla 2025 https://lnk.sk/qtz39 ; https://sdu.sk/SeIAO
Môže to znieť tvrdo, ale obvinenie, že Izrael pácha v Gaze genocídu, je zjavne nelogické. *Ak by izraelská vláda skutočne mala genocídne úmysly a konala by s cieľom vyhladiť Palestínčanov v Gaze – prečo by bola jej kampaň taká nemotorná a relatívne málo smrteľná?* Prečo nehovoríme o stovkách tisíc mŕtvych, ale „iba“ o takmer 60 000, ako tvrdí Hamásom riadené ministerstvo zdravotníctva v Gaze, ktoré pritom *nerozlišuje medzi padlými militantmi a civilistami?*
Nie je to tak, že by Izrael nemal kapacitu spôsobiť podstatne väčšie škody, než aké doteraz napáchal. Je vojensky najsilnejšou mocnosťou regiónu a po zdecimovaní Hizballáhu a ponížení Iránu je ešte silnejší. Mohol bombardovať bez varovania, namiesto pravidelného upozorňovania civilistov na evakuáciu. Mohol útočiť bez ohľadu na vlastných vojakov – stovky z nich v tejto vojne padli.
Nie je to ani tak, že by Izrael bol zdržanlivý kvôli rukojemníkom zadržiavaným v Gaze. Izraelská rozviedka údajne celkom presne vie, kde sú rukojemníci držaní, čo je dôvod, prečo ich – s tragickými výnimkami – zomrelo pri izraelskom ostreľovaní len málo. A vie aj to, že hoci je ich zajatie brutálne, Hamás má záujem ich udržať nažive.
Izrael má aj diplomatické krytie. Prezident Trump opakovane otvorene hovorí o potrebe, aby všetci obyvatelia Gazy opustili územie, a varuje, že „v Gaze vypukne peklo“, ak Hamás neprepustí rukojemníkov. Pokiaľ ide o riziko ekonomických sankcií – telavivská burza bola od 7. októbra 2023 najvýkonnejším hlavným akciovým indexom na svete. *Pri všetkej úcte k írskej hrozbe bojkotmi: Izrael ekonomickému kolapsu nečelí. Ak niekto, tak práve bojkotujúci majú čo stratiť.*
Stručne: *Prvá otázka, ktorú si musia klásť tí, ktorí Izrael obviňujú z genocídy, znie – prečo nie je počet mŕtvych vyšší?*
Odpoveď je jednoduchá: Izrael sa očividne nedopúšťa genocídy. Tento právne presne definovaný a morálne závažný pojem označuje podľa Dohovoru OSN o genocíde „úmysel zničiť, úplne alebo čiastočne, národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“.
Kľúčové sú slová „úmysel“ a „ako takú“. *Genocída neznamená jednoducho „príliš veľa civilných obetí“ – hoci sú tieto obete srdcervúce a nevyhnutné v takmer každej vojne, vrátane tej v Gaze.* Genocída znamená cielene likvidovať určitú skupinu ľudí len preto, že do tejto skupiny patria: ako nacisti vraždili Židov v holokauste len preto, že boli Židmi, alebo ako Hutovia vyvražďovali Tutsiov v rwandskej genocíde len preto, že boli Tutsiovia. *Hamás 7. októbra úmyselne vtrhol do Izraela a vyvražďoval rodiny v ich domovoch a mladých ľudí na hudobnom festivale – aj oni boli zabití „ako takí“, len preto, že boli Židia.*
Naopak, fakt, že cez milión nemeckých civilistov zomrelo počas 2. svetovej vojny – tisíce z nich pri bombardovaní miest ako Hamburg či Drážďany – *z nich robí obete vojny, ale nie genocídy.* Spojenci chceli poraziť nacistov za to, že zatiahli Nemecko do vojny – nie vyhladiť Nemcov len preto, že sú Nemci.
Neúnavní kritici Izraela poukazujú na rozsah deštrukcie v Gaze. Zároveň citujú jednotlivé vyjadrenia izraelských politikov, ktorí znevažujú Palestínčanov a sľubujú tvrdú odvetu. No hoci sú tieto výroky poburujúce, *nejde o žiadnu konferenciu vo Wannsee – a neexistujú dôkazy o tom, že by Izrael mal plán zámerného vyvražďovania civilistov v Gaze.*
Áno, deštrukcia v Gaze je obrovská. Legitímne sú otázky o izraelských taktikách, najnovšie aj o chaotickom systéme distribúcie potravín, ktorým sa Izrael snaží odňať Hamásu kontrolu nad dodávkami. *A len málo armád vo svetovej histórii bojovalo bez toho, aby sa niektorí ich vojaci nedopustili vojnových zločinov. Týka sa to aj Izraela v tejto vojne – a týka sa to aj USA vo všetkých našich vojnách, vrátane 2. svetovej, keď niektorí z našich hrdinov omylom bombardovali školy alebo popravili zajatcov.*
No zbabrané humanitárne projekty, vojaci, ktorí nad sebou stratili kontrolku, nepresné útoky či pomstychtivé výkriky politikov – to všetko je tragickou súčasťou vojny. *No nie je to genocída.*
Čo je však v Gaze skutočne nezvyčajné, je cynický a zločinecký spôsob, akým Hamás vedie vojnu. Na Ukrajine, keď Rusko útočí, civilisti sa skrývajú a armáda ostáva na povrchu. *V Gaze je to naopak: Hamas sa ukrýva, zásobuje sa a chráni sám seba vo svojom rozsiahlom labyrinte tunelov, namiesto toho, aby ich sprístupnil civilistom na ochranu.*
Tieto taktiky – ktoré same o sebe spadajú do kategórie vojnových zločinov – výrazne sťažujú Izraelu dosiahnuť jeho ciele: návrat rukojemníkov a likvidáciu Hamásu ako vojenskej a politickej sily, aby Izrael už nikdy nečelil ďalšiemu 7. októbru. *Tieto dva ciele sú plne legitímne – a vojna by sa skončila, keby Hamás jednoducho odovzdal rukojemníkov a vzdal sa. No takúto výzvu takmer nikdy nepočuť od kritikov, ktorí sa vydávajú za nestranných.*
Mimochodom, stojí za to spýtať sa, ako by v podobnej situácii konali Spojené štáty. My to vieme. V rokoch 2016 a 2017 za Obamu a Trumpa USA podporovali irackú vládu pri dobývaní Mosulu, dovtedy ovládaného Islamským štátom. Ten ho premenil na podzemné opevnenia plné nastražených výbušných systémov.
New York Times vtedy popísal, ako vyzerala táto vojna „Ako iracké jednotky postupovali, americké nálety miestami zrovnali so zemou celé bloky – vrátane tej časti Mosulu, kde podľa obyvateľov zahynulo až 200 civilistov. Zároveň bojovníci Islamského štátu používali civilistov ako živé štíty a pálili na protivníkov bez ohľadu na civilné obete.“
Táto deväťmesačná kampaň mala širokú podporu naprieč americkým politickým spektrom aj medzinárodne. Podľa niektorých odhadov si vyžiadala až 11 000 civilných obetí. Nespomínam si, že by vtedy boli nejaké protesty na univerzitách.
Niektorí čitatelia môžu namietať, že aj keby vojna v Gaze nebola genocídou, trvá už príliš dlho a treba ju ukončiť. Je to oprávnený názor – a zdieľa ho aj väčšina Izraelčanov. Prečo teda záleží na tom, či použijeme slovo „genocída“?
Dva dôvody:
Po prvé, hoci niektorí komentátori môžu úprimne veriť obvineniam z genocídy, tento výraz používajú aj antisionisti a antisemiti, aby prirovnali dnešný Izrael k nacistickému Nemecku. Výsledkom je uvoľnenie novej vlny nenávisti voči Židom – nie len voči izraelskej vláde, ale voči každému Židovi, ktorý podporuje Izrael, a teda údajne podporuje genocídu. Je to taktika, ktorú odporcovia Izraela používajú roky – vyťahovanie nepravdivých či prehnaných obvinení z masakrov a vojnových zločinov. Tvrdenie o genocíde je len ďalším levelom tejto kampane – tentoraz ešte nebezpečnejším.
Po druhé, ak má slovo genocída – ktoré vzniklo až v 40. rokoch – naďalej označovať krajne hrôzostrašný zločin, nemôžeme ním plytvať a pomenovávať ním každú vojenskú operáciu, ktorá sa nám nepáči. Vojny sú aj tak dosť hrozné. No hrozí, že zneužívanie tohto výrazu spôsobí, že si nevšimneme skutočné genocídy, keď sa budú diať.
Vojna v Gaze musí byť ukončená tak, aby sa už nikdy neopakovala. Nazývať ju genocídou k tomu nijako neprispieva – práve naopak: znehodnocuje význam slova, ktoré si nemôžeme dovoliť zľahčovať.
