David Brooks, The New York Times, 26. júna 2025 https://sdu.sk/XOOzE
Tí z nás, ktorí patria do „klubu kritikov Bibího“, musia čeliť nepríjemnému faktu: najmä za uplynulých desať mesiacov Netanjahu pôsobivo zmenil tvár Blízkeho východu. Degradoval Hamas aj Hizballáh – dva z najohavnejších teroristických režimov planéty. Z iránskej teokracie urobil karikatúru jej niekdajšej sily.
Izrael demonštroval svoju ohromnú vojenskú a spravodajskú prevahu nad nepriateľmi, dosiahol úplnú vzdušnú dominanciu nad veľkou časťou Iránu, a dokázal, že jeho agenti preniknú do štruktúr nepriateľa, identifikujú a eliminujú jeho vojenských vodcov. Netanjahuovo konanie prispelo k pádu režimu Baššára Asada v Sýrii a pomohlo legitímnej libanonskej vláde získať kontrolu nad vlastným územím. Osa teroru sa rozpadla.
Dnes vieme, že Izrael a USA majú vôľu aj kapacity zasiahnuť Irán kdekoľvek a kedykoľvek. Vieme, že ak Irán znovu obnoví svoj jadrový program, Izrael a Amerika mu môžu zasadiť omnoho ničivejšiu ranu ako doteraz.
Myslím si, že Netanjahu mal pravdu, keď sa celé desaťročia sústredil na Irán. Irán je od islamskej revolúcie v roku 1979 hlavným zdrojom nestability na Blízkom východe. Ostatné problémy sú v porovnaní s tým druhoradé. Súhlasím tiež s tým, že Netanjahu mal pravdu, keď po 7. októbri zvolil ofenzívny, maximalistický prístup.
Po celé desaťročia budoval Irán okolo Izraela slučku z teroristických armád a pokročilých zbraní. Izrael aj USA boli ochotné túto slučku znášať, pretože jej odstránenie sa zdalo príliš riskantné. To sa zmenilo 7. októbra – zrazu sa táto slučka ukázala ako neznesiteľná.
Netanjahu, rovnako ako väčšina izraelskej verejnosti, sa rozhodol reagovať nie obmedzenou odvetou, ako to odporúčali mnohí zahraniční komentátori, ale pokúsiť sa zlikvidovať celú infraštruktúru ohrozenia – vrátane Hizballáhu a iránskeho jadrového programu. A dnes sa ukazuje, že to bolo správne rozhodnutie. Občas vidím transparenty s nápisom „vojna nie je riešenie“, ale v tomto prípade vojna riešením bola.
Mnohí nepriatelia Izraela na Blízkom východe skutočne uverili rozprávkam, ktoré šíria rozhorčení aktivisti na kampusoch Ivy League, že Izrael je koloniálnou výspou, a nie skutočnou krajinou, a že Židov možno vytlačiť z Izraela rovnako, ako boli Belgičania vyhnaní z kolónií v Afrike. Za túto vieru v mýtus draho zaplatili – drvivou porážkou.
Ak má byť Blízky východ niekedy pokojnejším miestom, stane sa tak vďaka poznaniu, že Izrael nebude zničený „od rieky k moru“ – a že to napokon pochopia aj na Columbijskej univerzite.
