Mark Goldfeder pre Newsweek https://lnk.sk/lik5

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a bývalý minister obrany Joav Galant sú obvinení z účasti na „hladovaní ako metóde vedenia vojny“. Rímsky štatút však tento trestný čin výslovne definuje ako „úmyselné používanie hladu civilného obyvateľstva ako metódy vedenia vojny tým, že ho pripravia o predmety nevyhnutné na prežitie, vrátane úmyselného bránenia dodávkam pomoci, ako to ustanovujú Ženevské dohovory“.

Nestačí preukázať, že civilisti trpeli na základe rozhodnutí, ktoré Izrael prijal počas boja proti Hamasu; prokurátor musí preukázať, že Izrael konal s úmyselným cieľom vyhladovať civilistov ako metódu vedenia vojny. To je zjavná nepravda. Izrael vyvinul rozsiahle úsilie na poskytovanie humanitárnej pomoci do Gazy, a to aj pod mimoriadnym náporom systematického rozkrádania a vyzbrojovania týchto dodávok zo strany Hamasu.

Okrem toho doteraz neexistujú dôveryhodné dôkazy o tom, že by v dôsledku izraelských akcií zomrel od hladu jediný človek, nehovoriac o úmyselnej politike zámerného vyhladovania civilistov.

Napokon, podľa podmienok samotného Rímskeho štatútu má byť MTS súdom poslednej inštancie, ktorý zasahuje len vtedy, keď krajina „nie je ochotná alebo schopná“ vyšetriť alebo stíhať údajné zločiny. Izrael však má silný právny systém s nezávislým súdnictvom, ktoré opakovane preukázalo svoje odhodlanie dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Tým, že MTS nerešpektoval zásadu komplementarity, konal v jasnom rozpore s vlastnými pravidlami súdu.