Francúzsko pozastavuje prijímanie Palestínčanov z Gazy po tom, čo jedna z prijatých študentiek na sieti X šírila antisemitské príspevky, ktoré obsahovali obrázky Hitlera a výzvy na zabíjanie Židov. Teraz bude musieť opustiť krajinu. „Kým z tohto vyšetrovania nevyvodíme závery, nedôjde k žiadnej evakuácii (ľudí z Pásma Gazy),“ povedal francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot. Toľko správa z tlače zo záveru uplynulého týždňa. Študentka Nour Attalah (na fotografii, Konzervativní noviny) prišla do Francúzska v polovici júla údajne po „absolvovaní bezpečnostných kontrol“ vďaka štipendiu, ktoré získala na základe vynikajúcich študijných výsledkov.
K tomu istému prípadu boli na spresnenie zverejnené aj jej staršie príspevky na sociálnych sieťach, v ktorých oslavuje Adolfa Hitlera, Hamas, Hizballáh, Húsíov a vyzýva na zavraždenie všetkých rukojemníkov v Gaze. Zdieľala dokonca obsah oslavujúci teroristický útok na parížsku redakciu Charlie Hebdo za to, že kritizovala proroka Mohameda. Tvrdila, že moslimovia by sa nemali zúčastňovať na „kresťanských aktivitách“. Ľudia vo Francúzsku sú údajne šokovaní z miery radikalizácie niektorých obyvateľov Gazy. Francúzsko pritom ani nie dva týždne dozadu verejne a s nadšením ponúklo azyl obyvateľom Gazy.
Že k tomu príde, bolo isté. Ale že to bude tak rýchlo, to ma prekvapilo a iste som nebol jediným.
Francúzsko sa ponáhľa uznať Palestínu
Vláda a verejnosť vo Francúzsku aj vo svete, by možno neboli až tak šokované, keby namiesto posadnutosti, s akou sledujú Hamasom moderované údaje o „hladomore“ v Gaze, dávali váhu aj tomu, čo Izrael už roky odhaľuje. Jedným z pilierov 18 rokov trvajúcej totality v Gaze sú napríklad „Protokoly sionských mudrcov“. Legendárny antisemitský falzifikát, ktorý Hamas oficiálne zaradil do svojej charty z roku 1988. Ten má byť dôkazom židovského „plánu na ovládnutie sveta“. To nie je preklep, ale ústavný dokument vládnúceho režimu v Gaze. Žiadna iná politická entita v 21. storočí – mimo iránskeho režimu a neonacistických skupín – necituje tento text s takou vážnosťou.
Bolo to to isté Francúzsko, ktoré sa postavilo do čela diplomatického pohybu s cieľom uznať v septembri Palestínsky štát. K viac ako 140 štátom sa už 28. mája 2024 pridalo Nórsko, Írsko, Španielsko a v júni 2024 aj Slovinsko. No vyhlásenie Paríža, jedného z motorov EÚ a stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, má extra váhu. Podobný krok avizovala aj silne katolícka Malta, spoza oceánu sa chce pridať liberálmi vedená Kanada. Rovnaké rozhodnutie zvažuje aj teraz laboristická Veľká Británia. Albión však, ústami premiéra Keira Starmera, dal Izraelu ešte šancu. Neurobí tak vraj, ak Izrael ‚zastaví vojnu, povolí humanitárnu pomoc a zabrzdí anexiu Judey a Samárie’…
Pred Francúzskom uznalo Palestínsky štát 10 z 27 členských krajín EÚ. Bulharsko, Cyprus, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko ešte v roku 1988, teda pred vstupom do EÚ. V tom istom roku uznalo Palestínu aj bývalé Československo. Po jeho rozdelení sa však postoj nových štátov líšil: ČR uznanie Palestíny neprevzala. „Palestínsky štát nespĺňal podmienky pre uznanie podľa medzinárodného práva, čo si vláda ČSSR plne uvedomovala“ a ČR preto „Palestínsky štát doposiaľ neuznala,“ uvidelo v roku 2020 české ministerstvo zahraničia. Naopak, Slovenská republika po osamostatnení v roku 1993, oficiálne potvrdila uznanie Palestínskeho štátu.
