Francúzsko pozastavuje prijímanie Palestínčanov z Gazy po tom, čo jedna z prijatých študentiek na sieti X šírila antisemitské príspevky, ktoré obsahovali obrázky Hitlera a výzvy na zabíjanie Židov. Teraz bude musieť opustiť krajinu. „Kým z tohto vyšetrovania nevyvodíme závery, nedôjde k žiadnej evakuácii (ľudí z Pásma Gazy),“ povedal francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot. Toľko správa z tlače zo záveru uplynulého týždňa. Študentka Nour Attalah (na fotografii, Konzervativní noviny) prišla do Francúzska v polovici júla údajne po „absolvovaní bezpečnostných kontrol“ vďaka štipendiu, ktoré získala na základe vynikajúcich študijných výsledkov. K tomu istému prípadu boli na spresnenie zverejnené aj jej staršie príspevky na sociálnych sieťach, v ktorých oslavuje Adolfa Hitlera, Hamas, Hizballáh, Húsíov a vyzýva na zavraždenie všetkých rukojemníkov v Gaze. Zdieľala dokonca obsah oslavujúci teroristický útok na parížsku redakciu Charlie Hebdo za to, že kritizovala proroka Mohameda. Tvrdila, že moslimovia by sa nemali zúčastňovať na „kresťanských aktivitách“. Ľudia vo Francúzsku sú údajne šokovaní z miery radikalizácie niektorých obyvateľov Gazy. Francúzsko pritom ani nie dva týždne dozadu verejne a s nadšením ponúklo azyl obyvateľom Gazy. Že k tomu príde, bolo isté. Ale že to bude tak rýchlo, to ma prekvapilo a iste som nebol jediným.     Francúzsko sa ponáhľa uznať Palestínu Vláda a verejnosť vo Francúzsku aj vo svete, by možno neboli až tak šokované, keby namiesto posadnutosti, s akou sledujú Hamasom moderované údaje o „hladomore“ v Gaze, dávali váhu aj tomu, čo Izrael už roky odhaľuje. Jedným z pilierov 18 rokov trvajúcej totality v Gaze sú napríklad „Protokoly sionských mudrcov“. Legendárny antisemitský falzifikát, ktorý Hamas oficiálne zaradil do svojej charty z roku 1988. Ten má byť dôkazom židovského „plánu na ovládnutie sveta“. To nie je preklep, ale ústavný dokument vládnúceho režimu v Gaze. Žiadna iná politická entita v 21. storočí – mimo iránskeho režimu a neonacistických skupín – necituje tento text s takou vážnosťou.  Bolo to to isté Francúzsko, ktoré sa postavilo do čela diplomatického pohybu s cieľom uznať v septembri Palestínsky štát. K viac ako 140 štátom sa už 28. mája 2024 pridalo Nórsko, Írsko, Španielsko a v júni 2024 aj Slovinsko. No vyhlásenie Paríža, jedného z motorov EÚ a stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, má extra váhu. Podobný krok avizovala aj silne katolícka Malta, spoza oceánu sa chce pridať liberálmi vedená Kanada. Rovnaké rozhodnutie zvažuje aj teraz laboristická Veľká Británia. Albión však, ústami premiéra Keira Starmera, dal Izraelu ešte šancu. Neurobí tak vraj, ak Izrael ‚zastaví vojnu, povolí humanitárnu pomoc a zabrzdí anexiu Judey a Samárie’…  Pred Francúzskom uznalo Palestínsky štát 10 z 27 členských krajín EÚ. Bulharsko, Cyprus, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko ešte v roku 1988, teda pred vstupom do EÚ. V tom istom roku uznalo Palestínu aj bývalé Československo. Po jeho rozdelení sa však postoj nových štátov líšil: ČR uznanie Palestíny neprevzala. „Palestínsky štát nespĺňal podmienky pre uznanie podľa medzinárodného práva, čo si vláda ČSSR plne uvedomovala“ a ČR preto „Palestínsky štát doposiaľ neuznala,“ uvidelo v roku 2020 české ministerstvo zahraničia. Naopak, Slovenská republika po osamostatnení v roku 1993, oficiálne potvrdila uznanie Palestínskeho štátu. …zvyšok článku nájdete tu

V Gaze je tragédia. No desivé videá a fotografie, ktoré sa začali objavovať v neuveriteľnej intenzite, treba brať s veľkou rezervou! Sotva ide o náhodu, že sa objavujú práve teraz a v takej frekvencii. Tragédia v Gaze je selektívna a kontext poukazuje na jej umelý charakter a zámer. Zámer prebudiť nízke pudy odvekého antisemitizmu a z Izraela urobiť vyvrheľa na medzinárodnej scéne, „genocídny režim“, ba dokonca „teroristický štát“. Médiá aj medzinárodné inštitúcie sa stavajú do polohy úzkostlivej neutrality, no v skutočnosti pomáhajú démonizovať Izrael. Časť obyvateľstva Gazy skutočne hladuje alebo je na pokraji hladu. Podľa najrozšírenejšieho naratívu je to preto, že Izrael chce Gazanov „vyhladovať“. Ale len z pohľadu minulého týždňa do toho nesedia minimálne dve udalosti. Prvá: Tesne za hranicami Gazy už dlho stoja balíky potravín. Podľa jedných zdrojov viac ako 600, podľa iných až takmer 900 kamiónov. V piatok armáda Izraela pozvala medzinárodných novinárov na hraničný priechod Kerem Šalom, aby to videli na vlastné oči. Svedectvá viacerých influencerov sú k dispozícii na sociálnych sieťach.  Pomoc stojí už vyše mesiaca Arsen Ostrovsky, výkonný riaditeľ International Legal Forum, sa na jednom z videí prechádza pri nekonečnom rade kartónov a zo štítka číta, že múka v ňom bola dopravená už 26. júna. Potraviny teda čakajú už viac ako mesiac. Dôvod? Podľa Izraela OSN a Hamas bránia tomu, aby sa pomoc dostala k civilistom. Svetová organizácia tvrdí, že nemá na distribúciu bezpečné cesty a obáva sa vykrádania kamiónov. No tá istá OSN Izrael kritizuje za pokus o novú podobu distribúcie cez Humanitárnu nadáciu pre Gazu (GHF – Gaza Humanitarian Foundation) mimo kontroly Hamasu. Druhá udalosť: Hamas v noci na štvrtok vystrelil raketu z mesta Chán Júnis na distribučné miesto GHF v Rafahu. Napriek tomuto útoku distribučný bod GHF vo štvrtok pokračoval vo výdaji potravín. Takže Hamas, ktorý do celého sveta kričí, že je tam hlad, má stále na rakety. A nielen to. Tými raketami ostreľuje fungujúce stredisko GHF. A to všetko v čase, kedy OSN tvrdí, že nedokáže dopraviť k obyvateľom Gazy stovky kontajnerov s potravinami vo vnútri pásma. …zvyšok článku nájdete tu