bývalého ministra obrany Joava Galanta a veliteľa Hamasu Muhammada Dajfa za podozrenia z vojnových zločinov. Tieto zločiny sa mali odohrať od októbra 2023 do mája 2024. Izrael odmieta jurisdikciu ICC a popiera vojnové zločiny. Podľa Izraela bol Dajf zabitý počas náletov, čo Hamas nepotvrdil. Rozhodnutie ICC kritizovali viacerí izraelskí predstavitelia, pričom expremiér Naftali Bennett ho označil za „hanebné“ a Jair Lapid za „odmenu za terorizmus“.

Povedal, že iránska vláda sa viac bojí vlastného ľudu než Izraela, a zopakoval heslo protestov „Ženy, život, sloboda“ aj v perzštine. Pripomenul smrť Mahsy Amíníovej, ktorá vyvolala masové protesty. Izrael a Irán si tento rok vymenili útoky, vrátane raketových a leteckých úderov. Netanjahu zdôraznil, že Izrael a slobodný svet stoja na strane iránskeho ľudu.

no zdôraznil význam správneho načasovania a spolupráce s ďalšími európskymi štátmi. Tento krok má podľa neho medzinárodný význam, hoci politicky nie je jednoduchý. Fiala pripomenul, že v Jeruzaleme majú ambasády len Spojené štáty a niekoľko ďalších štátov. Dodal, že konflikt na Blízkom východe situáciu komplikuje, no Česko plánuje tento krok uskutočniť v priaznivom čase, aby mal väčší medzinárodný dopad. O presune v minulosti hovoril aj exprezident Miloš Zeman.

Účastníci trúchlili za obeťami a vyzývali na mier a oslobodenie rukojemníkov. V Sydney sa zhromaždili členovia židovskej komunity so sviečkami, zatiaľ čo v Naí Dillí približne 150 ľudí demonštrovalo za podporu Palestíny. Konflikt si doteraz vyžiadal 42.000 obetí v Pásme Gazy. Protesty za mier a spravodlivosť prebiehali aj v iných svetových metropolách.