Danny Cohen pre Telegraph-UK, autor bol riaditeľom televízie BBC (2013-15) https://lnk.sk/xfqv Mier na Blízkom východe je možný, ak obyvatelia regiónu prijmú právo Izraela na existenciu a prestanú sa snažiť zabíjať Židov. To platí od roku 1948, keď bol založený štát Izrael. Prestaňte sa snažiť zabíjať Židov, prestaňte sa snažiť zničiť malý pás zeme, ktorý je pôvodnou vlasťou židovského národa, a mier v regióne bude možný. To platí od roku 1948, keď vznikol štát Izrael. V tom roku arabské národy odmietli myšlienku židovského štátu s mandátom OSN a pokúsili sa zničiť krajinu v jej zárodku. Arabské štáty vojnu prehrali a Izrael začal budovať svoju budúcnosť. V roku 1967 sa arabské štáty opäť pokúsili zničiť Izrael. Vojnu prehrali za šesť dní, ale pokúšali sa o to ďalej. V roku 1973 opäť vyhlásili vojnu a opäť neuspeli. Židovský štát, ktorý mal len dve desaťročia, sa naučil účinne brániť proti tým, ktorí nenávideli myšlienku, že Židia majú uprostred rozľahlého Blízkeho východu maličkú krajinu. V tom čase premiérka Golda Meirová pochopila tento základný vzorec pre mier na Blízkom východe. V citáte, ktorý sa jej všeobecne pripisuje, povedala: „Keby Arabi dnes zložili zbrane, už by nebolo násilia. Ak by Židia dnes zložili zbrane, nebolo by viac Izraela.“ Hamas priniesol novú divokosť do márnej a sebazničujúcej snahy zničiť Izrael namiesto toho, aby s ním konštruktívne žil. Čiastočne sa im to podarilo. Na celom svete sa znovu rozhorel antisionizmus a antisemitizmus. Výsledkom grotesknej inverzie je, že vyvrheľom sa stal Izrael a nie chladnokrvní genocídni maniaci z Hamasu. Odkaz všetkým, ktorí sa snažia zničiť Izrael, odložte zbrane a prijmite izraelskú ruku mieru. Čaká na vás od roku 1948.

Kritici sa Trumpovmu nápadu vysmievajú, ale čo ponúkajú Palestínčanom oni? Editoriál, Wall Street Journal https://lnk.sk/aar2 Nápad prezidenta Trumpa, že by USA mohli presťahovať dva milióny Palestínčanov z Gazy a potom toto pásmo obnoviť, sa neuskutoční tak skoro, ak vôbec niekedy. No vyslovenie tejto myšlienky núti svet konfrontovať sa s jeho vlastným pokrytectvom v súvislosti s osudom palestínskeho ľudu. Je jeho nápad o toľko horší ako status quo, ktorý ponúka zvyšok sveta? Slávne „riešenie dvoch štátov“ s palestínskym štátom vedľa Izraela sa neuskutoční, pokiaľ Hamas bude stále riadiť Gazu a bude môcť riadiť Západný breh. To najlepšie, čo môže svet vymyslieť, je nechať Gazu zostať pekelnou dierou, kde Hamas oživí svoju vládu teroru a Palestínčania, ktorí chcú niečo iné, budú zhadzovaní z budov. —— “Trump „bije trávu“ na Blízkom východe, aby vyplašil hady v Gaze …a chce, aby sa regionálni aktéri podieľali na mieri v Gaze. Seth J. Frantzman, pre denník The Jerusalem Post Prezident Donald Trump presadzuje radikálny prístup k problémom v Gaze namiesto toho, aby sa zaoberal starými nefunkčnými riešeniami. Môže predpokladať, že 1,7 mil. obyvateľov Gazy pravdepodobne nebude chcieť opustiť Gazu. Ale prezentovaním takejto radikálnej politiky si možno niektoré krajiny v regióne uvedomia, že USA to myslia vážne, a rozhodnú sa pristupovať k problémom Gazy otvorenejšie. Mnohé krajiny v regióne považujú Gazu za horúci zemiak a nechcú s ňou mať nič spoločné. To je jeden z dôvodov, prečo bolo Hamasu umožnené vládnuť v Gaze od roku 2007. Pri spätnom pohľade je zrejmé, že Hamasu nikdy nemalo byť umožnené vládnuť v Gaze, ale mnohé krajiny sa o to nestarali dostatočne na to, aby tomu zabránili. Hamas prevzal kontrolu a takmer 20 rokov viedol nekonečné vojny, ktoré zničili Gazu. Pri spätnom pohľade mal celý región zabrániť tomu, aby sa toto peklo uskutočnilo. Hamas prenikol do každého aspektu života v Gaze, aby ho využil na vojnu. Hamas si pri ovládnutí Gazy zabezpečil partnerstvo s organizáciami OSN, médiami, zdravotníckymi mimovládnymi organizáciami a ďalšími subjektmi. Trump navrhuje, aby sa to všetko teraz skončilo. Je možné, že si môže zabezpečiť víťazstvo tým, že všetkých šokuje, aby následne prišli s riešením. Trumpovým cieľom môže byť prinútiť krajiny, aby súhlasili s tým, že budú zainteresovanými stranami v mieri v Gaze – namiesto toho, aby ju len znovu vybudovali a nechali Hamas, aby ju spravoval a znova ju zničil. —— Berte Trumpov plán na presídlenie Gazanov vážne, ale nie doslova David Christopher Kaufman, pre britský Telegraph https://lnk.sk/gflv Skutočne nové riešenie – návrh na premiestnenie Gazanov do iných častí Blízkeho východu, ako ho teraz navrhol Donald Trump – bolo okamžite odmietnuté ako urážlivé a neuskutočniteľné. No na stole nie je nič, čo by sa čo len približovalo nútenému „presunu“. Ako v mnohých prípadoch v Trumpovom svete, aj tu platí trik, že prezidenta treba brať vážne, no nie doslovne. Sústreďte sa na podstatu jeho posolstva: že je čas, aby arabský svet prevzal zodpovednosť za starostlivosť o ľudí, o ktorých starostlivosti len hovorí. Nejde tu o to, že Trump chce nevyhnutne prinútiť Gazanov opustiť Gazu. Namiesto toho treba vymyslieť mechanizmy, ktoré umožnia Gazanom, ktorí chcú odísť, aby mali aspoň možnosť tak urobiť. Nikto by nemal byť nútený žiť pod vládou bezcharakterných islamských fundamentalistov, ktorí vyhladovali vlastných občanov a využívali ich ako ľudské štíty. Od ľudí na Západe by sme to určite neočakávali – tak prečo to požadujeme od Gazanov?

Editorial Wall Street Journal https://lnk.sk/ucq9 reaguje na interview Antony Blinkena pre denník New York Times https://lnk.sk/quxf Od prvej a zatiaľ jedinej dohody o rukojemníkoch z novembra 2023 prezident Biden nonstop vyvvíjal (na Izrael) „verejný tlak“, obmedzoval Izrael, karhal ho, vyhrážal sa mu a žiadal ukončenie jeho obrannej vojny. Prezidentovi tieto boje poslúžili na upokojenie protiizraelskej aktivistickej základne svojej strany pred voľbami v roku 2024, ale ako hovorí Blinken (https://lnk.sk/quxf), bol to odkaz aj pre Hamas. V marci vyzval líder senátnej väčšiny Chuck Schumer na pád izraelskej vlády. Biden obvinil Izrael z problémov s humanitárnou pomocou, viceprezidentka Kamala Harrisová vyzvala na „okamžité prímerie“ a prezident stanovil „červenú líniu“, podľa ktorej Izrael nesmie vstúpiť do Rafahu, južnej bašty Hamasu. Biden pritom nevyslovil hrozby niekde v súkromí, ale v televízii CNN: „Nebudeme dodávať zbrane a delostrelecké granáty“. To aj splnil. Mohli by sme pokračovať mesiac po mesiaci vrátane toho, ako pán Biden urobil všetko pre to, aby zabránil Izraelu poraziť Hizballáh. Namiesto toho, aby sa Bidenova administratíva naďalej sťažovala na neschopnosť zastaviť Izrael, pripisuje si teraz zásluhy za izraelské úspechy. Biden, ktorý počas celého konfliktu presadzoval „deeskaláciu“, sa v decembri pochválil, že „zmenil rovnováhu síl na Blízkom východe“. Blinken teraz tvrdí, že „Izrael zničil vojenské kapacity Hamasu“. Poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan hovorí, že „hlavný zástupca Iránu v regióne, Hizballáh, je úplne oslabený, zničený“.

Interview s Lulu Garcia-Navarro pre denník The New York Times https://lnk.sk/quxf Blinken: „Vždy, keď sa medzi USA a Izraelom objavilo napätie a tlak na Izrael rástol, boli sme svedkami toho, že Hamas stiahol súhlas s dohodou o prímerí a vrátení rukojemníkov… S prítomnosťou tohto napätia sa vyhliadky na dokončenie dohody o rukojemníkoch a prímerí vzďaľujú.“
 Otázka: Benjamin Netanjahu údajne v júli zablokoval dohodu o prímerí, ktorá by viedla k prepusteniu rukojemníkov. Je to pravda?
 Blinken: „Nie, to nie je presné. Opakovane sme svedkami toho, že Hamas neplní dohodu, ktorú mal plniť… Jedna z vecí, ktorá ma počas celého procesu trochu zaráža, je, že… od 7. októbra nepočuť prakticky nič o Hamase.“
 „Prečo sa celý svet nespojil v jednohlasonom tlaku, aby Hamas zložil zbrane, vrátil rukojemníkov, vzdal sa – neviem… Musím sa však pýtať, ako je možné, že sme neboli svedkami väčšieho trvalého odsúdenia a tlaku na Hamas, aby zastavil to, čo začal, a ukončil utrpenie ľudí, ktoré inicioval.“ KOMENTÁR: Všetci, čo sledujete dianie na Blízkom východe viete, že práve Antony Blinken vyvinul veľkú tzv. tzv. kyvadlovú diplomaciu. Cestoval tam snáď raz do mesiaca, v priemere. A je pravda, že on jediný upozorňoval práve na zodpovednosť Hamasu. Ale moc potichu. Niekedy viac pripomínal trénera šachu, ako šéfa diplomacie svetovej veľmoci. Rozhovor pre New York Times má dve pozitíva. 1. Binken bol úprimný. On ako človek pôsobí, že je úrimný. 2. že to povedal pre New York Times, ktorý patrí medzi najväčšieho kritika Izraela. Bol to práve tento denník, ktorý až nechutne častejšie bral na zodpovednosť Izrael, ako Hamas. Toto je jeden z takých rozhovor, pri ktororm si poviete, že aspoň pri odchode to povedal “na plné ústa”. Kto iný, ak nie USA, svetová superveľmoc No1 a spojenec Izraela, mali viesť svet ku jednoznačnému a bezpodminečnému tlaku na Hamas. Namiesto toho sme svedkami rozšíreného javu nebezpečných rečí o “genocíde”, ktorá sa nedeje.

Brendan O’Neill pre Spectator-UK https://lnk.sk/glkt Pri informovaní o zrážkach v nemocnici Kamal Adwan v Gaze väčšina médií zamlčuje, ak nie priamo skrýva, najdôležitejšiu časť tohto príbehu – že neofašistická milícia využíva nemocnicu ako základňu, z ktorej plánuje vraždenie izraelských vojakov a občanov. Keď sledujem spravodajstvo o zrážkach v Kamal Adwane a jeho okolí, veľmi jasne vidím, že ide o boj medzi militantmi Hamasu cynicky ukrytými v nemocnici a vojakmi IDF, ktorí chcú tejto teroristickej skupine zabrániť v útoku na svoj národ. Napriek tomu sa nám to prezentuje ako šialená, krvavá invázia do zdravotníckeho zariadenia zo strany toho akože najpsychopatickejšieho národa, Izraela, ktorý ničí nemocnice pre šport. Skutočne desivé je to, čo urobil Hamas. Dopustili sa vojnového zločinu, keď sa ukryli v civilnej infraštruktúre, aby mohli pokračovať vo svojej neľútostnej vojne proti židovskému národu. Ale z titulkov novín by ste to nepoznali. Skutočný príbeh je o tom, že existuje teroristická skupina, ktorá je taká zlá, že sa s radosťou ukryje v nemocnici, a že armáda demokratického štátu sa rozhodla nemocnicu od týchto vrahov vyčistiť. Teroristi, ktorí priniesli vojnu do nemocnice, sú však neviditeľní, a tak sú bez viny. Izrael vedie vojnu, ktorú nezačal.

Plukovník Richard Kemp, bývalý veliteľ britských síl v Afganistane, sa pre Israel National News – Arutz Sheva https://lnk.sk/rnpu vyjadril k správe, ktorú vo štvrtok uverejnil denník New York Times https://lnk.sk/aqde. V nej sa uvádza, že armáda Izraela (IDF) zvoľnila predtým prísne pravidlá nasadenia po vypuknutí vojny, keď 7. októbra došlo k masakre zo strany teroristov Hamasu. Podľa plukovníka Kempa článok v New York Times síce „nehovorí nič nové, ale je zjavne koncipovaný tak, aby budil dojem, že IDF konajú mimo vojnových zákonov. Naznačuje, že Izrael prijal inú a menej reštriktívnu politiku ako v predchádzajúcich konfliktoch v Gaze. To je takmer určite pravda. Predchádzajúce konflikty boli svojou povahou oveľa obmedzenejšie a ich cieľom bolo reagovať na útoky z Gazy, ktoré mali oveľa obmedzenejšie účinky na Izrael. Po 7. októbri nemal Izrael inú možnosť ako zničiť Hamas, a nie spôsobovať obmedzené škody ako tomu bolo predtým. To si vyžadovalo oveľa rozsiahlejšiu a agresívnejšiu vojenskú politiku.“ Na otázku, ako hodnotí postup IDF vo vojne proti Hamasu, odpovedal: „Podľa mojich skúseností z pozorovania IDF v akcii sa pri svojich opatreniach a zameraní na ciele dôsledne držia vojnových zákonov. Samozrejme, že sa vyskytnú chyby, z ktorých sa poučíme a postupy sa zodpovedajúcim spôsobom upravia. New York Times kritizuje spravodajské opatrenia IDF a opatrenia na zmiernenie škôd spôsobených civilnému obyvateľstvu. Zdá sa, že nechápu, že spravodajské informácie môžu byť len zriedka stopercentné a rovnako ani odhady počtu obyvateľov v danej oblasti. Pochybujem však, že niektorá armáda mala niekedy takú kvalitu spravodajských informácií ako IDF v Gaze, a viem, že žiadna iná armáda nemala také sofistikované alebo účinné prostriedky na zmiernenie škôd spôsobených civilistom.“ „Vojna však vždy bude mať za následok civilné obete, najmä v Gaze, kde Hamas zámerne využíva ľudské štíty a chce donútiť IDF, aby spôsobili čo najväčší počet civilných obetí s cieľom izolovať a očierniť Izrael a prinútiť ho zastaviť útoky,“ uzavrel plukovník Kemp.