Ariel Bulshtein pre Israel Hayom https://lnk.sk/lnsjr Keďže podľa dostupných informácií napredujú rokovania s novým režimom v Sýrii, je mimoriadne dôležité, aby každá budúca mierová dohoda zahŕňala dva kľúčové prvky. Pred sto rokmi žila v Sýrii židovská komunita s približne 50 000 členmi – bola to jedna z najstarších židovských komunít na svete. Po druhej svetovej vojne však čelili sýrski Židia rastúcemu prenasledovaniu. Ich majetok bol konfiškovaný a neraz boli nútení vzdať sa svojho vlastníctva výmenou za povolenie opustiť krajinu – alebo si takto zachrániť holý život. Hodnota majetku sýrskej židovskej komunity v roku 1947 sa odhadovala na 200 miliónov dolárov, čo by dnes zodpovedalo približne 11 miliardám dolárov. Spravodlivosť si vyžaduje odškodnenie. Druhý dôležitý aspekt sa týka pôdy, ktorú Židia legálne zakúpili v južnej Sýrii už v ranných časoch sionistického hnutia. Koncom 19. storočia židovskí obyvatelia Európy legálne nadobudli rozsiahle poľnohospodárske územia, ba dokonca celé dediny v oblasti Haurán, južne od Damasku. Aj tento majetok bol skonfiškovaný. Jedným z možných mechanizmov nápravy by mohlo byť zrieknutie sa peňažnej kompenzácie za zhabaný majetok výmenou za anexiu častí nárazníkových zón v južnej Sýrii, ktoré sú už teraz pod kontrolou IDF. Neexistuje žiaden dôvod, prečo by sa malo odpustiť lúpenie a prenasledovanie Židov z arabských krajín.

AUTOR: Nachum Kaplan, mediálny konzultant, novinár a komentátorZdroj: https://sdu.sk/tPOxF ; https://sdu.sk/JExl „Izraelčania rozumejú tomu, aký v skutočnosti je iránsky džihádistický režim — čo je schopnosť, ktorú veľká časť postmoderného Západu stratila. Rovnako ako odvahu s tým niečo urobiť. Jedna črta Tanachu (hebrejská Biblia alebo Stará zmluva), ktorú mám rád, je presne to, čo na ňom kritici nenávidia: krv, vnútornosti a násilie. Tieto hrozné príbehy, či už historické alebo mýtické, nás nútia čeliť realite zla. Učia nás vyrovnať sa s hroznými skutkami, ktoré niekedy musíme vykonať, a s cenou, ktorú zaplatíme, ak chceme poraziť zlo. Izrael to práve teraz robí. A platí za to. Zatiaľ čo Západ sa nečinne prizeral, Izrael spustil bezprecedentný útok na Iránsku islamskú republiku s cieľom zničiť jej jadrové a raketové zariadenia. Eliminoval jadrových vedcov a vojenských veliteľov. Zneškodnený bol generál Hosejn Salámí, šéf iránskych Islamských revolučných gárd (IRGC), vojenský veliteľ Mohammad Bagherí a šéf vojenskej rozviedky Gholamreza Mehrabí. Predpokladá sa, že boli usmrtení aj poprední jadroví vedci, ktorých odbornosť je takmer nenahraditeľná.Načasovanie útoku len niekoľko dní pred šiestym (a pravdepodobne posledným) kolom rokovaní medzi USA a Iránom o jadrovej dohode naznačuje, že Izrael neveril v ich úspech. Aj keď americký prezident Donald Trump prisľúbil, že Iránu nikdy nedovolí získať jadrové zbrane – ideálne diplomatickou cestou, no v prípade potreby aj silou – Izrael ho zbavil tejto ťarchy tým, že vyslal 200 bojových lietadiel na zničenie iránskych cieľov. Presvedčenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že rozhovory s Iránom zlyhajú, vychádza z takého pochopenia podstaty Iránu, ako ho moderný Západ pochopiť nevie. Vie, že keď najvyšší iránsky vodca a hlavný šialený mulláh ajatolláh Alí Chameneí hovorí, že chce zničiť Izrael (a Západ) a vyhladiť všetkých Židov, myslí to úplne vážne. Západ síce tvrdí, že chápe riziká, ktoré jadrový Irán predstavuje, no desaťročia trvá na diplomatickom prístupe. Verí, že Irán možno vnímať ako racionálneho aktéra. To je však nebezpečná ilúzia. Svedčí o hlbokej nevedomosti o islame. Západ si zrejme neuvedomuje, že ide o ten istý iránsky režim, ktorý počas iránsko-irackej vojny v 80. rokoch posielal deti odstraňovať míny. Písal im na telá modlitby o mučeníctve a nechával ich prechádzať mínovými poľami.Západ tomu stále nerozumie. V reakcii na izraelské útoky svetoví lídri a diplomati opakujú frázy ako „červené línie“, „vážne obavy“ či „výzvy na deeskaláciu“. Sú to prázdne slová, ktoré hovoria tí, čo nemajú čo povedať. Táraniny v novinových stĺpčekoch a úvodníkoch nie sú o nič lepšie, sú plné prázdnych obáv z „eskalácie“, obáv, že by sa to mohlo „rozšíriť do regionálnej vojny“ alebo „vymknúť spod kontroly“. O čom to vlastne hovoria? Veď tieto veci sa už dejú. Izrael vedie obrannú vojnu na siedmich frontoch už viac ako 600 dní. Skutočná „eskalácia“ nastala 7. októbra — okamžite nadobudla „regionálny“ rozmer a vzhľadom na politických protivníkov Izraela je odvtedy aj globálnou. Západní lídri sa mýlia, ak sa domnievajú, že výraz „existenčná hrozba“ je len súčasťou blízkovýchodnej rétoriky. Židovský národ už dávno chápe, že „existenčný“ znamená presne to, čo o ňom nájdeme v slovníku. Presne tak to chápe aj iránsky režim. A presne tak to vnímal aj Hamas — predĺžená ruka Iránu — 7. októbra 2023, keď svetu naživo vysielal orgie násilia, aby ich ľudia sledovali, oslavovali a následne popierali. Izrael si uvedomuje, že čelí skutočnému zlu, ktoré ho chce zničiť. Preto musí konať, aby prežil. Tento postoj má dlhé korene. V Babylonskom Talmude, ktorý vznikol v 3. až 6. storočí, sa píše: „Ak ťa niekto príde zabiť, povstaň a zabi ho prvý.“ Toto je vynikajúca rada. Keď ide o existenčné ohrozenie, cena za nečinnosť ďaleko prevyšuje všetky riziká toho, čo by sa mohlo pokaziť. Aj ten najhorší možný scenár je lepší než čakať, kým vás Irán zničí, len čo na to bude mať prostriedky. Netanjahu sa správne rozhodol, že Izrael už ďalej čakať nemôže. Je lepšie postaviť sa Iránu teraz, než čakať, kým jadrový arzenál vlastniť bude. Najdlhšie slúžiaci izraelský premiér tiež chápe, že iránski fanatickí mulláhovia predstavujú zlo. Nedá sa s nimi rozumne rokovať, nemožno im veriť a porušia každú jadrovú dohodu, ktorú podpíšu. Západ je naopak dezorientovaný. Nezmyselná postmodernistická predstava, že všetky vierovyznania a kultúry sú rovnako hodnotné, že všetci ľudia sú rovnakí a túžia po tom istom, viedla západných lídrov k mylnému presvedčeniu, že neexistuje žiadna zlá viera ani ideológia.  Zlo však existuje – a je to vytrvalý, trpezlivý a usilovný protivník. Poraziť ho si vyžaduje obrovskú odvahu a pochopenie, že niekedy treba urobiť hrozné veci – nielen na obranu dobra pred zlom, ale aj na jeho záchranu pred zlom.Jeruzalem je jedným zo základov Západu. Preto hovoríme o židovsko-kresťanských hodnotách. A práve Jeruzalem teraz udrel na zlo – nielen kvôli sebe, ale aj kvôli Západu a civilizácii. Neďakujte ešte. Stále prebieha vojna, ktorú treba vyhrať, a jej cena bude vysoká. Irán zareagoval na presné izraelské údery, cielené na kľúčovú infraštruktúru a vedenie režimu, odpálením balistických rakiet na izraelské husto obývané oblasti. Netanjahu – skúsený politický stratég – veľmi dobre vedel, že útokom na Irán zároveň zbavuje Trumpa nutnosti urobiť to najťažšie rozhodnutie sám. Všetko, čo teraz Trump musí urobiť, je podporiť jednostranné izraelské útoky — čo aj robí — a získa tak väčšinu výhod z úderu na Irán, no bez toho, aby sám niesol jeho plné náklady. Ak by sa USA pripojili k Izraelu v boji, mohol by si dokonca nárokovať časť zásluh. Medzitým v arabských častiach Blízkeho východu tamojší lídri verejne Izrael odsudzujú, no v súkromí Jeruzalem potľapkávajú po pleci. Desiatky rokov Netanjahu varuje západných lídrov, že Irán predstavuje globálnu hrozbu. Opakovane vysvetľoval, že ide o šialený džihádistický režim, a predkladal hromady spravodajských informácií a dôkazov, že Iránska islamská republika porušuje svoje záväzky a obohacuje urán na úroveň vhodnú na výrobu zbraní. Zároveň Irán neustále vyvíja balistické rakety s čoraz dlhším doletom, aby ich mohol dopraviť k cieľu. V roku 2015 vystúpil v americkom Kongrese za chrbtom prezidenta Obamu. Spôsobil tým napätie medzi Jeruzalemom a Washingtonom. Napriek tomu ho nikto nechcel počúvať. Rokovania sa opakovane prerušovali a znovu obnovovali, dohody sa uzatvárali a porušovali – a veľká hra o to, ako dlho dokáže Západ zabrániť Iránu získať jadrové zbrane, sa

Prístup Abu Muhammada al-Džuláního je podstatne opatrnejší a zdržanlivejší. Prevádzajúci názor je, že Sýria nie je pripravená zaplatiť politickú cenu, ktorú by si vyžadovala plnohodnotná mierová zmluva. Yoni Ben Menachem pre Jerusalem Center for Security and Foreign Affaires 🇬🇧 https://lnk.sk/dejmz … Aj keby al-Džulání vnímal strategickú príležitosť na mier s Izraelom, musel by prekonať hlboký vnútorný odpor – nielen zo strany verejnosti, ale aj bezpečnostného aparátu, opozície a bývalých i súčasných spojencov v náboženskej i občianskej sfére. Antisionistická ideológia je hlboko zakorenená v sýrskych štátnych inštitúciách a myšlienka širokej normalizácie s Izraelom bude pre mnohých predstavovať zradu. A práve tu al-Džulání prekvapuje pozorovateľov. Podľa zahraničných diplomatických zdrojov sa často pýta svojich návštevníkov na ich názor na egyptského prezidenta Anwara Sadata – muža, ktorý mal odvahu prelomiť desaťročia staré tabu a v roku 1979 podpísal mierovú zmluvu s Izraelom. Údajne vyjadril obdiv k Sadatovmu odvážnemu kroku. Aj keby verejnosť v Sýrii v súčasnosti takúto mierovú dohodu nepodporovala, odpor nie je obmedzený len na sýrske hranice. Izraelské spravodajské služby predpokladajú, že každá mierová iniciatíva medzi Damaskom a Jeruzalemom by musela prejsť filtrom tureckých a izraelských záujmov na sýrskej pôde. Izraelčania sa domnievajú, že Turecko by neakceptovalo žiadnu dohodu, ktorá by nevyhovovala jeho strategickým zámerom. Každá izraelsko-sýrska dohoda by preto vyžadovala otvorené alebo tiché porozumenie s Ankarou. Hlavná otázka, ktorá trápi politické aj bezpečnostné špičky, znie: je al-Džulání – bývalý salafistický džihádista – ideologicky a politicky schopný viesť revolučný mierový proces? Podľa bezpečnostných odhadov by sa taká dohoda mohla zrodiť, ak by posilnila jeho domáce postavenie, umožnila obnovu krajiny a udržala Izrael mimo sýrskej vnútornej politiky. V tom prípade by al-Džulání mohol byť skutočne tým, kto podpíše prelomovú dohodu s ďalekosiahlym dopadom na celý Blízky východ. Dovtedy však Izrael musí zvážiť, či je – po podpísaní dohody s arci-teroristom a bývalým predsedom Palestínskej samosprávy Jásirom Arafatom, ktorý porušil Oslo a vrátil sa k teroru – pripravený opäť riskovať podpis s ďalším „teroristom v obleku“, ktorý môže Západ oklamať a po upevnení moci vrátiť krajinu na cestu násilia. Jeden z vysokých izraelských bezpečnostných činiteľov bol citovaný slovami: „Hoci al-Džulání prejavuje záujem o prezidenta Anwara Sadata, ktorý podpísal mierovú zmluvu s Izraelom, existujú vážne pochybnosti, či je ochotný – alebo vôbec schopný – kráčať v jeho šľapajach.“ „V tejto chvíli sa zdá oveľa pravdepodobnejšie, že sa chystá nasledovať skôr kroky Jásira Arafata,“ dodal.