píše Gerald M. Steinberg pre The Jerusalem Post https://www.jpost.com/opinion/article-825541 Kontrast medzi dobrom a zlom a medzi spravodlivosťou a nespravodlivosťou sú základnými témami celej hebrejskej Biblie, ako aj širšieho západného kánonu. V postmodernom 21. storočí sa však tento základný morálny rámec opustil a odmietol, čo sa odráža v klišé: „Ten, kto je pre jedného teroristom, je pre druhého bojovníkom za slobodu.” Tí, ktorí by v minulých storočiach boli súdení, uväznení a vylúčení zo spoločnosti ako zločinci – napríklad vrahovia a násilníci – sú teraz zbavení zodpovednosti za svoje činy a prerobení na obete okolností alebo spoločnosti, a teda nie sú zodpovední za svoje činy. V prípade vojny a mieru bolo rozlišovanie medzi agresormi (zlými) a brániacimi sa (dobrými) nahradené ideologickým lakmusovým papierikom, ktorý namiesto toho rozdeľuje svet na zdanlivých „kolonizátorov“ (zlých) a obete kolonizácie, ktoré sú automaticky dobré. Bez ohľadu na masívne ničenie a zverstvá, ktorých sa takzvané obete dopúšťajú, sa s nimi zaobchádza ako s deťmi a nemožno ich brať morálne na zodpovednosť za ich činy. V tejto falošnej morálke a prevrátení dobra a zla je židovský národ a Izrael absurdne degradované do kategórie západných kolonizátorov a palestínski Arabi sú nespochybniteľnými obeťami, ktoré nemožno brať na zodpovednosť za ich činy. Keď štyria rektori významných univerzít nedávno povedali výboru amerického Kongresu, že kategorizácia davových útokov a zastrašovania, namierených proti Židom, ako aktov nenávisti a antisemitizmu „závisí od kontextu“, opakovali postmodernú slepotu voči zásadnému rozdielu medzi dobrom a zlom a medzi spravodlivosťou a nespravodlivosťou. Tieto rozdiely sú pre morálnu ľudskú spoločnosť nevyhnutné. Autor textu je zakladateľom a prezidentom NGO Monitor a emeritným profesorom politiky na Bar-Ilanovej univerzite.
