Príhovor Petra Šveca, predsedu ICEJ Slovensko, na podujatí organizovanom izraelským veľvyslanectvom na Slovensku k výročiu útoku Hamasu na Izrael zo 7. 10. Vaša excellencia pán veľvyslanec, excellencie, vážení zástupcovia vlády SR, vážení preživší holokaustu…, v prvej polovici roku 2022 som mal možnosť navštíviť niektoré kibuce na hraniciach s Gazou. V jednom z nich sme s priateľmi kresťanmi z rôznych končín odovzdávali mobilné hasiace zariadenie. Farmárom slúžilo na rýchle uhášanie požiarov. Z Gazy boli vtedy na Izrael vypúšťané tisíce balónov s fakľami. V poliach s obilím spôsoboval oheň veľké škody, ak nebol uhasený včas. V kibuci Sa’ad nám jeho obyvatelia rozprávali, ako sa ešte pred rokom 2005 dalo do Gazy a z Gazy chodiť. Kým po úplnom stiahnutí Izraela z pobrežného pásma nezačali teroristické útoky Hamasu znemožňovať kontakt s obyvateľmi pásma. Napriek bezpečnostnej blokáde zo strany Izraela a pripomínam, že aj Egypta, sa kibucníci angažovali v nespočte mierových aktivít v záujme spolužitia. A v okolí Gazy som sa ocitol opäť na záver januára ’24, takmer štyri mesiace po útoku Hamasu. Z viac ako 250 nemilosrdne unesených a v Gaze aj mučených, je stále 101 na neznámom mieste. Dámy a páni, v priebehu pár hodín v to ráno nie zomrelo, to je poetické pomenovanie, a ani výraz bolo zavraždených nie je dosť presný, ale bolo popravených 1 200 ľudí. Ženy boli znásilňované a vraždené spôsobom, ktorý sťažoval uložiť ich pozostatky do truhiel. Pri spálených telách sa čakalo týždne na výsledky testov DNA, aby bola overená ich identita… Dôkazov o tom je dosť! Medzi prvými obeťami teroristov boli sekulárni mieroví aktivisti. Ľudia, ktorí chodili na hraničné priechody s Gazou, vyvolávali chorých, ponúkali dopravu do nemocníc. Prvým z cieľov teroristov hneď po obyvateľoch kibucov boli sanitky, ktoré teroristi ničili, aby aj tí, čo ostali “len” zranení, nemohli dostať rýchlu zdravotnú starostlivosť… Toľko v skratke ku krutostiam vycvičených zabijakov Hamasu, ale aj “civilistov”, ktorí sa 7. októbra v tisíckach vyrútili z Gazy na juh Izraela. Uplynul rok od okamihu, pred ktorým bolo v Gaze prímerie. Pred 7. 10. sa Izrael pri vystreľovaní rakiet z Gazy obmedzoval na letecké zásahy. Správal sa tak, ako chcel svet, aby “neeskaloval napätie”. Eskalácia začala v tú sobotu o 6:30 ráno, keď Hamas, a od 8. 10. hneď po ňom aj Hizballáh, ukázali a dodnes ukazujú svoju pravú tvár. Palestínska samospráva sa od toho dodnes nedištancovala. Ženské organizácie OSN potrebovali 57 dní, aby slovne odsúdili násilie na ženách. Zdržanlivosť voči militantnému islamu prieniesla realitu, v ktorej sa dnes nepatrný Izrael musí brániť sústredeným útokom zo 7-mich frontov. Tým hlavným je Irán, svetový terorista No. 1. Ôsmym bojovým frontom sú medzinárodné inštitúcie, ktorých je Slovensko súčasťou (samostatnou kapitolou je OSN), ale aj lídri, médiá či analytici, no aj my jednotlivci na sociálnych sieťach… Bezohľadne napadnutý jediný židovský štát na svete s rozlohou len o málo väčšou ako polovica SR má jedinú voľbu: sebaobranu! My buď uveríme nenávistnej proti-izraelskej propagande, ktorá prevracia históriu a hodnoty židovsko-kresťanskej civilizácie hore nohami, alebo premýšľame nad kontextom, rešpektujeme históriu, bránime hodnoty, držíme sa faktov a stojíme pri Izraeli. Keď som sa vrátil z Hamasom napadnutého Izraela a čítal si články a počul príspevky väčšiny našich médií, ale aj postoje niektorých politikov, mal som dojem, že je reč o inej krajine a inom konflikte. Je pre mňa šokujúce, ako aj tí spomedzi nás, ktorí jasne rozlišujú útočníka od brániaceho sa pri Ruskej invázii na Ukrajine, šíria hodnotovo opačný naratív v prípade Gazy a teraz už aj južného Libanonu. Väčší priestor sa dostáva zmanipulovaným údajom teroristov, programovým klamárom a útočníkom, než spojencovi s armádou pod civilnou kontrolou demokraticky zvolenej vlády. Pred 80 rokmi dvaja slovenskí Židia Wetzler a Vrba utiekli z Auschwitz-Birkenau pri Osvienčime. Ich príbeh je pre dnešok podobný v tom, že aj vtedy im neverili. Nacistická propaganda bola tak presvedčivá, že trvalo mesiace, kým ich svedectvo o továrni na smrť začali brať vážne lídri slobodného sveta. Po 7. októbri teroristi beztrestne unášajú, mučia, explicitne spochybňujú a raketami reálne ohrozujú židovský štát, no kritika smeruje na Izrael: raz kvôli zloženiu jeho vlády, inokedy kvôli “neprimeranej” obrane alebo nedokázanej “genocíde” či “hladu” v Gaze a podobne… Od februára pozornejšie sledujeme izraelskú tlač, známu svojou pluralitou. Keď porovnávam obsah ich správ s prevažujúcim naratívom v médiách na západe, a ešte viac na Slovensku, musím konštatovať, že chceme byť tak veľmi “neutrálni”, až šírime propagandu teroristov. Izrael je pre svoju obranu nútený dnes siahať po takých nástrojoch, ktoré zodpovedajú charakteru útokov jeho nepriateľov, aby eliminoval ich vražednú silu. Kým teroristi Iránu majú za úlohu vraždiť čo najviac civilistov a šíriť strach, Izrael má cieľ likvidovať zdroje terorizmu. Že robí chyby? Áno! Je v neželanej vojne! A Hamas sám priznáva, že čím viac civilistov zomrie, tým lepšie je to pre vec Hamasu. Kto je teda spojencom slobodného sveta, sveta do ktorého patrí aj Slovensko? Izrael, ktorého chyby korigujú demokratické inštitúcie? Alebo legitimizujeme režimy, ktoré majú z vlastných civilistov živé štíty a popravujú vlastných občanov za ich politické názory? Dnes už vieme, že pred 80-timi rokmi mali pravdu dvaja nenápadní slovenskí Židia a nie nacistická mašinéria klamstiev, interpretáciám ktorej často prepadli aj vtedy slobodné médiá. Neurobme rovnakú chybu dnes! Počúvajme “kanárika v bani”, ktorým Židia v dejinách vždy boli. Slovensko, so svojou históriou II. svetovej vojny, má o to viac dôvod byť pri hodnotení Izraela citlivé. Želám Izraelu mier po víťazstve nad temnotou, bezpečnosť a dlhú budúcnosť v prosperite! Bojujete aj za našu civilizáciu a my v tom sme s vami!
